Mám kolegu, ktorý má vlastnosť medu, akurát s tým rozdielom, že med priťahuje včely a on ženy. Taký típek s blbým výrazom tváre, ktorý bez väčšej námahy presvedčí ženu, aby mu sama od seba ukázala farbu svojích nohavičiek. Niekedy žene jednoducho povie "ako si môžeš navliecť na nohy tie matné, nevýrazné silonky, vyzeráš v nich ako moja babička, keď ju vkladali do rakvy", inej zase skritizuje nevýrazný make-up "stavím sa, že si ráno zaspala a nestihla si si namaľovať poriadne pery, práve sa chystám ti na ne dať sladkú pusu, ale asi si dáme najprv spolu kávu a ty sa môžeš popritom domaľovať ".
Ženy ho majú rady a vôbec im není nepríjemné jeho šteklivé flirtovanie. A to, že je ženatý a má aj deti, vadí niekomu ? Snáď len jeho žene, ale to by musel počkať "na zelenú". Aj tak, oranžová predsa nie je červená!
Ako hovorí jeden známy, nie vždy sa oplatí čakať na zelenú, lebo môže veľmi rýchlo nabrať červenkastý nádych. Už od malička priam zbožňoval celovíkendové festivaly, no tej "zelenej" od rodičov by sa ako násťročný pred dovršením magického veku asi nedočkal. Avšak rád chodieval k babke do vzdialenej Žiliny. Veď jej predsa treba pomôcť, je už stará, hluchá a slabšie pamätá. Rodičia to ocenili a pre neho to bola dobrá východisková pozícia navštíviť vychytený fest. Babke šiel nakúpiť a že meškal s nákupom tri dni, u zábudlivej babky to mal vždy v suchu.
Koncertný duch ho drží dodnes. Babka síce už nie je, no kosiť záhradu treba stále, najmä v čase veľkých letných podujatí. A keď príde po víkende v nedeľu večer zmorený domov, žena ho poľutuje a je spokojná, akého pracovitého muža má. Keby nešiel na "oranžovú", možno by sa skôr princ Wiliam dožil vnúčat ako on "zelenej".
