Keďže človek toho strašne veľa poje počas pár dní voľna, musí si predtým odtrpieť aj nejaký ten náraz plne naloženého vozíka zozadu alebo zlovestný pohľad staršej babky, ktorej spred nosa zoberie posledný hrudkový tvaroh. Však ona to tým pohľadom určite nemyslí vážne, veď bola nedávno na spoveď a musí sekať dobrotu. No len či budú mať teraz jej vnúčence čo dotlačiť do plného brucha, keď im neupečie obľúbený tvarohový koláč ?
Konečne sadám do auta. Aby som bol už doma. Skutočnosť, že je predo mnou ešte zopár kilometrov ma až tak netrápi, veď predĺžený víkend už začal klopať na dvere. Vydávam sa na cestu, no myšlienkovo ešte listujem v nákupných poznámkach od manželky, len aby som na nič nezabudol.
Odrazu stop. Auto znenazdajky povedalo dosť a zastalo. Pár metrov od miestneho pohostinstva pri už neaktuálnom volebnom billboarde najnárodnejšej strany Slovenska. Vynára sa spomienka na Božie prianie k Vianociam od ich najbuditeľa Janka. Len škoda, že žiadne také v súvislosti v Veľkou Nocou nevyšpekuloval, možno by som nemal takú smolu.
Neostáva mi teda nič iné, len poprosiť miestnych štamgastov dotlačiť svoje auto na malé parkovisko pred ich „relax centrom“, aby nezavadzalo v ceste a zavolať priateľovi na telefóne, aby ma došiel odtiahnúť. Čakanie si spríjemňujem pollitrom (ne)pravej kofoly pri spoločnom stole s krčmovými pomocníkmi. A vtedy z úst jedného z nich s náležitou dôležitosťou v jeho tvári som sa dozvedel rokmi overenú pravdu a veľkú osobnú životnú skúsenosť "čo sa najlepšie hodí k pivu".
Rum.
Ani borovička, ani vodka, ale rum. A aby som si to lepšie zapamätal, ešte párkrát počas môjho pobytu v ich „rekreačnom stredisku“ mi to zopakoval. Nakoniec som týmto „námorníckym alkoholom“ pekne poďakoval za užitočnú informáciu aj za pomoc.
Nabudúce, keď sa ma niekto opýta, či si dám k rezňu pivo, určite si opýtam aj rum, veď sa predsa najlepšie hodí k pivu. Aspoň skúsenosti tak hovoria.