Ťažké rozhodnutie.

Autor: Tomas Baksay | 27.8.2012 o 19:02 | Karma článku: 7,15 | Prečítané:  666x

Samo si otvoril malý obchod s potravinami na periférií mesta a aby uživil svoju zatiaľ trojčlennú rodinku, otvorené mal dlho do noci. Celkom sa mu to vyplácalo, lebo vždy sa našli ľudia, ktorí niečo potrebovali i po ôsmej večer a nechcelo sa im práve štartovať svoje auto do supermarketu.

Aj pred Vianocami takto dlhšie ťahal, jedným okom neustále zakukujúc na hodinky. Najradšej by bol už doma pri svojej milovanej manželke a ani nie desaťmesačnej dcérke Kristínke. Predstavoval si ako vchádza do kuchyne, kde práve jeho zlatíčka večerajú. Rozkošný široký úsmev jeho potomka, keď ho zazrie vo dverách a následne kašičkou omastená pusinka, s ktorou sa vždy rád podelí i s manželkou, ho priam nabádajú, aby ihneď zavrel a ponáhľal sa domov.No nemôže.

Prišiel totiž zákazník. Možno pätnásťročný chlapec. Chvíľu sa prechádzal sem a tam, akoby sa nevedel rozhodnúť, na čo má chuť až si vybral balíček lacných keksov. Pristúpil k pokladni, no zistil, že nemá dosť peňazí. Samo videl, že chlapec a asi aj celá jeho rodina trpí nedostatkom. Prišlo mu ho ľúto a tak to nechal tak, veď idú najkrajšie sviatky pokoja a lásky. Pribalil aj ďalší balík keksov, nech si aj ostatní členovia môžu pochutnať.

S dobrým pocitom pri srdci pozhasínal a chystal sa zamknúť. Zrazu mu čosi zasvišťalo za chrbtom a on pocítil obrovskú bolesť na temene hlavy. Stihol sa ešte v páde obzrieť a uvidieť skupinku mladých chlapcov s palicami.

Obkolesili ho. Bol medzi nimi aj ten, na ktorým sa pred chvíľou zľutoval. Samo pochopil, že nemá šancu a tak len tichým hlasom prosil, aby ho nechali odísť, nech si zoberú, čo len chcú.

Jeden z mladíkov – vystupovaním ako vodca skupiny rýchlo prerušil obchodníkovú prosebnú reč a palicou na neho ukazujúc sa obrátil k chlapcovi, ktorí dovtedy ticho až ustráchane stál v úzadí a pojedal keksy: „Pozná ťa, zajtra môžeš čakať, že si po vás prídu a ty prídeš o svoju matku. Zavrú ju do lochu namiesto teba a ty skončíš v polepšovni. A to len za to, že si sa chcel aspoň raz dosýta najesť. Za to môže on, ale ja ti pomôžem. Stačí, že prikývneš a ja ťa zbavím problému.“

Chlapcovi až zabehlo, no so slzami v očiach nesmelo pokýval súhlasne hlavou. Prišiel už o otca a svoju mamičku mal nadovšetko rád. Život ho postavil pred ťažké rozhodnutie.

... bol to prvý večer, čo zaspávala Kristínka bez pusinky od otecka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?