Skupinka nadšencov, z ktorej každý má vlastných bojovníkov na malej umelej ploche, označených prislúchajúcimi farbami, sa s obrovským entuziazmom dokáže "rvať" o medailové pozície aj niekoľko hodín. Aby to nebolo príliš únavné a stereotypné, tentoraz sme rozdelili turnaj do viacerých dní. Ukázalo sa to ako veľmi dobrý nápad. Teda minimálne pre mňa z toho vyplynula jedna obrovská výhoda. V prvý deň turnaja som totižto zabudol doma na polici svojho najlepšieho a aj najvyššieho hráča v bielo-modro-červených farbách, zotavujúceho sa tam po zalepení zlomenej ruky, ktorá sa mu odlomila pri posledných decembrových majstrovstvách. Chýbal mi teda dosť. Len tak tak že som prekĺzol zo základnej skupiny a teraz cez víkend ma čaká "javorový list". Náročný súper, no s "Chárom" v zostave to už bude o dosť lepšie.
Či sa budem po víkende viacej usmievať ja alebo nejaký z mojich kamarátov je úplne jedno. Je to len zábava. Raz sa zadarí jednému, raz druhému. Najdôležitejšie budú aj tak víťazstvá nášho národného hokejového tímu na skutočných olympijskych hrách, či už so skúsenejším hráčom v zostave alebo iným menej skúseným.
