Ten prvý, uvedomujúc si, že roboty je veľa a postupom času, keď už mu svaly ochabnú, sa bude musieť spoliehať čoraz viac na pomoc svojho jediného syna, ho už od útleho detstva viedol k tomu, aby sa vedel chlapsky postaviť k akejkoľvek práci a aby ju vždy vykonával poctivo a usilovne. Ochotne a trpezlivo ho priúčal do tajov remesla, ktoré sa naučil od svojho otca a "vykresával" z neho človeka, o ktorom by raz iní mohli povedať, že má ruky zo zlata.
Druhý farmár, vedomý si svojej "presily", mal k výchove iný prístup. Namiesto úmornej práce s formovaním svojich troch synov využíval najmä pomoc svojho staršieho brata. Spravil s ním kopec kvalitnej roboty a hlavne rýchlo. Aj po práci nemal čas na výchovu potomstva, lebo trávil večer opäť s bratom v krčme, kde vďaka svojim šikovným rukám, nemali núdzu o chválu a pohostinnosť z každej strany.
Čas plynul, synovia vyrástli, no žiaden z nich nedorástol ani polovice šikovnosti svojho otca. Boli to len "odborníci pridrž - podaj", akých bolo po dedinách mnoho.
I nastal čas jesenný, kedy bolo treba na zimu dreva prihotoviť. Prvý remeselník vzal svojho syna a čoby dub bolo drevo doma na dvore. Druhému remeselníkovi vážne ochorel brat a už mu nemohol pomôcť. Vzal teda svojich troch synov do lesa. Rúbali, rúbali a nie a nie dreva na zimu prihotoviť. Keď si tak večer celý zmorený sadal za stôl k jedlu, neyabudol si vziať do ruky fotku, na ktorej bol i zo svojim bratom za mladi v najlepšej kondícií pri hromade porúbaného dreva, aby aspoň na chvíľu rozveselil svoju myseľ.
A čo chcel básnik povedať týmto podobenstvom ?
Dvaja remeselníci sú dva štáty. Oba majú zastúpenie v nejakom športe. Ten prvý, hoci má menej športovcov, vie ich správne motivovať, aby sa zdokonaľovali. Druhý má momentálne nahrané a hoci sa urodilo viac športovcov, každého nechá uberať sa nejakou cestou, zatiaľ čo on trávi čas "v krčme, opojený spomienkami a chválami" z čias uplynulých.
A dôjde na lámanie chleba. Treba narúbať dreva na zimu, aby sa všetci členovia rodiny ohriali. Teplo, vychádzajúce z kozuba, to je radosť z úspechu v srdciach národa. Veľká športová udalosť je teda tu. Prvému, s tým málom čo vychoval, netrvalo dlho, aby potešil ľud svojej krajiny. A čo ten druhý ? Na zranených sa už spoľahnúť nemôže. Dokedy sa ešte bude utešovať iba spomienkami na dávnu slávu ?