Odložené dieťa

Autor: Tomas Baksay | 7.3.2014 o 10:34 | (upravené 7.3.2014 o 10:40) Karma článku: 8,98 | Prečítané:  849x

 "Ešte si musím vziať svojho macka", tak trochu podráždene, ale aj s badateľným smútkom v hlase odpovedalo malé päťročné dievčatko na nástojčivosť svojej mami. Tá si opäť, ako už dnes nespočitateľne veľakrát, iba povzdychla, jedným okom hľadiac na dcéru, odchádzajúcu práve do svojej izbičky a druhým na nervózne sa prechádzajúcu polovičku v predsieni bytu, avšak akútna povinnosť "spraviť sa krajšou tu a teraz" momentálne predčila všetky ostatné.

 Azda nebude pred manželovými kolegami, alebo lepšie povedané pred ich partnerkami ako "sivá myšička" nevyfintená, nenalíčená, nenakrémovaná, nevoňaná, skrátka "in". Dnes to akosi dlho trvá. Určite si to myslí aj jej manžel, pokukujúc každú chvíľu na hodinky. Mysľou je už síce na večierku, no aj on si uvedomuje, že kým tam skutočne dorazia, čaká ich ešte niekoľko "časovonáročných" prekážok. Napríklad taký výťah. Aj minule mu ho "vyfúkla" spred nosa ťažko mobilná suseda s dvoma barlami. Chvíľu jej to trvalo, kým nastúpila, zorientovala sa medzi tlačítkami na ovládacom paneli, aby nakoniec horko-ťažko na prízemí z neho vystúpila. Alebo taká cesta autom. Toľko spomalených a zabrzdených áut, či šoférov práve v čase presúvania sa na večierok snáď nedá dokopy ani Murphy.

 K časovým zdržaniam možno dnes prirátať ešte jedno, možno najdôležitejšie. Meškajúci deduško - opatrovník. Svojou staručkou škodovkou zbehol skoro ráno do susedného okresu po malé zajačiky a kedže im určite nechce spôsobiť traumu hneď v tomto mladom veku, žiadne rýchlostné, ani časové rekordy na trati dnes nepadnú. Po svoju vnučku však prichádza práve včas. Ani "o desať minút dvanásť", ani "o päť minút dvanásť", možno "o desať sekúnd dvanásť", ale včas nato, aby nebol ďalším zbytočným dôvodom zvýšenia nervozity v tejto konečnej fáze prípravy na odchod na firemnú akciu.

 Pozná veľmi dobre nálady svojej dcéry i jej muža, aj preto sa radšej otočí k vnučke a s potmehútskym úsmevom jej čosi zašepká. Nie je ťažké uhádnuť, že to čosi sa už veselo premáva po dedkovej záhrade. Hneď sa jej dovtedy smutná a zamosúrená tvár rozjasní a čochvíľa už prestane myslieť na rodinné výlety, otcom dávnejšie sľúbené, no dodnes pre rôzne dôvody nezrealizované alebo na všelijaké mamou naplánované, no pre zaneprázdnenosť neuskutočnené, spoločné aktivity.

 Služobné cesty, rekondičné pobyty cez dni pracovného voľna, pracovné posedenia, večierky a v neposlednom rade aj občasné víkendové pracovné nasadenie pohlcuje značnú časť z voľného času pre rodinu, ešte že je kam "odložiť" dieťa. I preto sa jej spoločníkom počas víkendov stáva deduško.

 Ešte posledné pusinky, pár strohých organizačných pokynov a už ostáva iba nasadnúť každý do svojho auta. Dievčatko ešte naposledy zamáva svojim rodičom a poďho zoznámiť sa s novými členmi dedkovej zvieracej rodiny.

 Na večierok s rodičmi síce teraz ísť nemohla, no raz, keď vyrastie, pôjde. A možno si tiež príde k rodičom "odložiť" svoje dieťa.             

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?