Nepokoj do rodiny však do značnej miery môže vniesť nočné vyčínanie "paranormálnych javov".
Prvé "plody" ich práce sa objavili, keď v susedstve narástol počet plechových "tanierov" na streche a zaparkovali "angličáky". To sú také autá, kde šofér sedí vpredu na sedadle spoujazdca, lebo tam má volant.
Najprv dostal nohy z dedovho dvora fúrik. Len tak sa vybral uprostred noci. Veď nech si ide, už bol aj tak starý. Možno usúdil, že lepšie by sa bolo dať zošrotovať. Neskôr zmizli ďalšie nástroje, čo mali niečo spoločné s kovom a čuduj sa svete, ani mohutná kladka na šopke im v tom nezabránila. Ostala len bezmocne ležať na zemi s vyvrhnutým vnútrom.
Po kove sa pomaličky pobalilo drevo a aj drevený vozík, ktorý si na cestu sebou vzal aj nejakú zeleninu. To aby nebol hladný.
Dedo hľadal pomoc u tých, čo majú "pomáhať a chrániť", nech len prídu na stopu zlým duchom, čo plašia z dvora živé i neživé. Márne, došli dvaja a to bolo málo na boj s duchmi. Ešte dobre, že jeden vedel celkom pekne písať a čosi spísal. Aspoň mal dedo čierne na bielom, že pre čiernu mágiu je v zákone biele miesto.
Poradili mu, aby hľadal pomoc u miestneho služobníka Božieho, že vraj má na nich dobrý vplyv. Tak to skúsil, no márne. Vyháňanie zlého sa nekonalo. A tak sa dedo rozhodol bojovať s pekelnými silami sám. Zohnal si psa. Na druhý deň ráno však po ňom našiel len kvôpku smradľavého, hnedého a rovno predo dvermi. A možno to ani nebol pozdrav od nezvestného psa, možno len duchovia naznačili, že deda majú tam, odkiaľ vyšla hnedá zapáchajúca hmota.
A tak dedo bojuje ako Don Quijote s "paranormálnymi" mlynmi naďalej. Kôlničku opravovať a ani záhradu okopávať už netreba.
