“Servus Vlado, vidím, že sa vám darí dobre, no mohlo by sa začať aj nám, čo ty na to ?”
“Zdrastvuj Sergej, dlho si sa neozval. Pevne verím, že raz sa začne ….”
“Možno si mi nie celkom rozumel, tak radšej začnem ináč. Chcel by si si raz zahrať futbal aj s vlastnými zdravými vnúčatami, že ?”
“Samozrejme, ale čo tá tvoja otázka znamená, Sergej ?”
“No vieš Vlado, informoval ma ukrajinský šéf Grigorija, toť človek s veľkým srdcom i postavením, že mu dosť záleží na zdraví nie len celej slovenskej futbalovej výpravy, ale aj národa. Snáď ti nemusím pripomínať, čo sa traduje o tamojších devačkách ? Taký čas nie jeden slovenský junák zahorí pri Venušinom pahorí na Kyjevskom poli.”
I prišlo trénerovi ľúto pri pomyslení na mladého Vladka i na všetkých tých statných chlapcov spod Tatier a tak hneď ráno vymyslel stratégiu na Arménov vychádzajúc z národného programu ochrany reprodukčného zdravia...